Horúčka dengue – ako ju spoznať, liečiť a chrániť sa pred nákazou?

Horúčka dengue je v posledných rokoch čoraz častejšie skloňovaný pojem, najmä v súvislosti s cestovaním do tropických krajín. Ide o infekčné ochorenie prenášané komármi, ktoré môže mať ľahký aj závažný priebeh. Vzhľadom na častý výskyt vo vyhľadávaných destináciách ako Thajsko, Brazília či Indonézia je dôležité vedieť, ako sa chániť a kedy vyhľadať pomoc.

Čo je horúčka dengue a kde sa vyskytuje?

Horúčka dengue je vírusové ochorenie spôsobené dengue vírusom (DENV), ktorý patrí do skupiny flavivírusov – rovnakého rodu ako vírus Zika, žltej zimnice či zápalu mozgových blán. Existujú štyri odlišné sérotypy tohto vírusu (DENV-1, DENV-2, DENV-3 a DENV-4), pričom infekcia jedným typom poskytuje celoživotnú imunitu len voči danému sérotypu. Pri opakovanej nákaze iným typom však hrozí vyššie riziko závažnejších foriem ochorenia, ako je dengue hemoragická horúčka alebo dengue šokový syndróm – najmä v dôsledku tzv. „antibody-dependent enhancement“ (ADE), kedy imunitná odpoveď môže zhoršiť priebeh choroby.

Choroba sa vyskytuje prevažne v tropických a subtropických oblastiach sveta, kde sú vhodné podmienky pre prežitie a rozmnožovanie komárov rodu Aedes (najmä Aedes aegypti), ktoré vírus prenášajú. Najvýraznejšie zasiahnuté regióny zahŕňajú:

• Juhovýchodnú Áziu – obzvlášť krajiny ako Thajsko, Filipíny, Vietnam, Indonézia a Malajzia, kde dochádza k častým sezónnym epidémiám,
  
• Latinskú Ameriku a Karibik – krajiny ako Brazília, Mexiko, Kolumbia, Peru a Kuba pravidelne zaznamenávajú tisíce prípadov ročne,
  
• Afriku – najmä východnú a západnú časť kontinentu, kde je diagnostika častejšie obmedzená,
  
• Tichomorské ostrovy – ako napríklad Samoa, Fidži či Nová Kaledónia,
  
• a v posledných rokoch sa objavujú nové ohniská v južnej Európe – vrátane Chorvátska, Francúzska, Španielska a Talianska, kde sa vyskytli lokálne prenesené prípady bez cestovateľskej anamnézy, čo naznačuje rozšírenie komárov druhu Aedes albopictus (tzv. ázijský tigrí komár), ktorý je schopný vírus prenášať.
  

S globálnym otepľovaním, častejšími cestami do exotických krajín a urbanizáciou dochádza k šíreniu vírusu aj do oblastí, kde sa predtým nevyskytoval. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje dengue za jednu z najrýchlejšie sa šíriacich arbovírusových infekcií na svete.

Ako sa prenáša horúčka dengue?

Prenos horúčky dengue zabezpečuje predovšetkým komár Aedes aegypti, ktorý je považovaný za hlavného vektora vírusu. Menej často sa na prenose podieľa aj Aedes albopictus, známy ako ázijský tigrí komár. Oba druhy sa vyznačujú čiernobielym pásikovaným telom a sú aktívne najmä počas dňa, s vrcholom aktivity v skorých ranných a popoludňajších hodinách. Na rozdiel od bežných komárov, ktoré štípu v noci, Aedes komáre môžu byť nebezpečné aj počas bežného denného pobytu vonku.

Ich štipnutie je často nenápadné a bezbolestné, čo sťažuje jeho včasné zaregistrovanie. Po uštipnutí infikovanej osoby sa vírus dengue rozmnožuje v tele komára (v priebehu 8 – 12 dní), a následne sa počas ďalšieho štipnutia môže preniesť na zdravého človeka. Človek sa však nemôže nakaziť priamym kontaktom s infikovanou osobou – ochorenie sa prenáša výhradne prostredníctvom komára.

Z tohto dôvodu je kontrola výskytu komárov a prevencia uštipnutia (napr. používaním repelentov, moskytiér a nosením dlhého oblečenia) kľúčová pre zamedzenie šírenia vírusu. Významný je tiež fakt, že Aedes komáre sa často množia v stojatej vode v okolí ľudských obydlí – ako sú kvetináče, sudy s vodou, odkvapy alebo nádoby, čo robí boj proti nim náročnejším.

Príznaky horúčky dengue a kedy navštíviť lekára?

Prvé príznaky sa objavujú zvyčajne 4 – 10 dní po uštipnutí komárom. Mnoho ľudí má ľahký priebeh bez väčších komplikácií, no niektorí zažijú:

• vysokú horúčku (až 40 °C),
• silné bolesti hlavy,
• bolesti za očami,
• bolesti svalov, kostí a kĺbov (preto sa často označuje aj ako “kostilámavá horúčka”),
• vyrážka na koži,
• nevoľa, vracanie, strata chuti do jedla.

V zriedkavých prípadoch sa môže rozvinúť dengue hemoragická horúčka alebo dengue šokový syndróm s vnútorným krvácaním a poruchou vedomia. V takom prípade treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Možnosti liečby horúčky dengue

Neexistuje žiadny špecifický antivírusový liek, ktorý by cielene ničil dengue vírus, preto je liečba výhradne symptomatická, čo znamená, že sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu organizmu počas prebiehajúcej infekcie. V prípade miernej formy ochorenia (ktorá je najčastejšia) sa odporúča:

• Znižovanie horúčky – najvhodnejší je paracetamol, ktorý účinne tlmí teplotu a bolesti. Aspirín a iné nesteroidné protizápalové lieky (napr. ibuprofén) by sa nemali používať, pretože môžu zvýšiť riziko krvácania, keďže horúčka dengue ovplyvňuje krvné doštičky a zrážanlivosť krvi.
  
• Dostatok odpočinku – organizmus potrebuje čo najviac energie na boj s vírusom, preto sa odporúča pokoj na lôžku a minimalizácia fyzickej aktivity.
  
• Hydratácia – horúčka, zvracanie alebo hnačka môžu viesť k dehydratácii, preto je dôležité prijímať veľa tekutín – čistú vodu, rehydratačné roztoky, vývary, bylinkové čaje.
  
• Sledovanie stavu pacienta – najmä v období medzi 3. a 7. dňom po nástupe horúčky, kedy môže nastať kritická fáza, je dôležité sledovať príznaky možných komplikácií, ako sú krvácanie z ďasien, podliatiny, silné bolesti brucha alebo prudké zhoršenie stavu.
  

Pri závažných alebo komplikovaných formách dengue, ako je dengue hemoragická horúčka alebo dengue šokový syndróm, je nevyhnutná hospitalizácia. V nemocnici sa pacientovi podáva infúzna terapia na udržanie rovnováhy tekutín a elektrolytov, monitoruje sa krvný tlak, pulz, hladina krvných doštičiek a iné laboratórne parametre, ktoré môžu signalizovať riziko šoku alebo krvácania do vnútorných orgánov. Včasná odborná starostlivosť je v týchto prípadoch rozhodujúca pre prežitie pacienta.

Prevencia horúčky dengue – ako sa chrániť pred komármi?

Prevencia horúčky dengue je zameraná najmä na ochranu pred poštípaním komárom rodu Aedes, ktoré vírus prenášajú. Tieto komáre sú aktívne najmä cez deň, a to najintenzívnejšie v ranných a podvečerných hodinách, preto je dôležité dodržiavať viacero preventívnych opatrení:

• Používanie repelentov s účinnými látkami ako DEET (dietyl-toluamid), ikaridín (picaridín) alebo citridiol (extrakt z eukalyptu) patrí medzi najúčinnejšie formy ochrany. Repelent by sa mal nanášať na odhalené časti pokožky a pravidelne reaplikovať podľa návodu – najmä po kúpaní alebo nadmernom potení.
  
• Nosenie svetlého, dlhého oblečenia (dlhé rukávy, dlhé nohavice, ponožky) pomáha znížiť množstvo odhalenej pokožky a zároveň menej priťahuje komáre ako tmavé oblečenie. Ideálne je oblečenie ošetrené permethrínom, ktorý odpudzuje hmyz.
  
• Insekticídne siete nad posteľou, ako aj sieťky v oknách a dverách, výrazne znižujú pravdepodobnosť kontaktu s komármi počas odpočinku či spánku. V oblastiach s výskytom dengue sa odporúča spať v miestnostiach s klimatizáciou, pretože chladné prostredie a uzatvorený priestor komárom nevyhovuje.
  
• Odstraňovanie stojatej vody v okolí domu, hotela alebo ubytovania je zásadné – komáre Aedes kladú vajíčka do nádob s vodou (napr. kvetináče, vedrá, plechovky, sudy, kaluže). Pravidelné vylievanie vody a čistenie nádob výrazne znižuje ich populáciu.
  
• Očkovanie: V posledných rokoch boli vyvinuté vakcíny proti dengue. Dengvaxia je vakcína schválená v niektorých krajinách, no odporúča sa len osobám, ktoré už prekonali infekciu dengue, pretože u osôb bez predchádzajúcej nákazy môže zvýšiť riziko závažnej formy ochorenia. V roku 2023 bola v EÚ schválená nová vakcína Qdenga, ktorá je vhodná aj pre osoby bez predchádzajúceho kontaktu s vírusom. Jej dostupnosť sa však líši v jednotlivých štátoch, a preto je vhodné pred cestou konzultovať možnosti očkovania s odborníkom alebo centrom cestovnej medicíny.

Komplikácie horúčky dengue a kedy hrozí nebezpečenstvo

Komplikácie horúčky dengue môžu vzniknúť najmä u detí, starších osôb, tehotných žien a ľudí so zníženou imunitou alebo chronickými ochoreniami (napr. ochorenia srdca, pečene, obličiek). Títo pacienti sú náchylnejší na prechod do závažnejších foriem ochorenia, akou je napríklad dengue hemoragická horúčka alebo dengue šokový syndróm. Tieto formy môžu nastať najmä pri opakovanej infekcii iným sérotypom vírusu, ktorý spúšťa silnú imunitnú reakciu.

Medzi závažné komplikácie patria najmä:

• vnútorné krvácanie (napr. do tráviaceho traktu, pod kožu alebo do mozgu),
  
• zlyhanie pečene, ktoré sa prejavuje zvýšenými pečeňovými enzýmami, žltačkou či poruchami zrážania krvi,
  
• akútne zlyhanie obličiek, najmä pri dehydratácii alebo obehovom kolapse,
  
• šokový stav a kolaps krvného obehu, ktorý môže byť smrteľný bez okamžitého lekárskeho zásahu – ide o stav, keď krvný tlak klesne natoľko, že orgány prestávajú byť zásobované kyslíkom.
  

Varovné príznaky, ktoré naznačujú prechod do závažného stavu, zahŕňajú:

• krvácanie z nosa, ďasien alebo podkožné krvácania (modriny bez zjavnej príčiny),
  
• krv v moči alebo stolici, tmavé zafarbenie stolice (meléna) alebo zvracanie krvi,
  
• zmodranie pier, nechtového lôžka alebo kože, čo poukazuje na nedostatočné okysličenie tkanív,
  
• výrazná ospalosť, zmätenosť, dezorientácia, čo môže byť príznakom šoku alebo poruchy prekrvenia mozgu.
  

Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, ide o stav ohrozujúci život a je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc. V týchto prípadoch býva nutná hospitalizácia, intenzívne sledovanie vitálnych funkcií a podpora základných životných funkcií vrátane intravenóznej hydratácie, liečby porúch zrážania krvi a zabezpečenia dýchania. Včasná intervencia výrazne zvyšuje šancu na zotavenie.

Cestovanie do oblastí s výskytom dengue – na čo myslieť

Ak cestujete do oblastí s výskytom horúčky dengue, je veľmi dôležité pripraviť sa ešte pred odchodom a dodržiavať preventívne opatrenia počas celého pobytu. Vzhľadom na to, že ochorenie nemá špecifickú liečbu a môže mať vážny priebeh, prevencia je kľúčová.

Pred cestou:

• Skontrolujte si aktuálne epidemiologické odporúčania a výskyt dengue v danej oblasti, napríklad cez Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) alebo národné zdravotnícke úrady.
  
• Zvážte konzultáciu s lekárom alebo centrom cestovnej medicíny, najmä ak máte chronické ochorenie alebo cestujete s deťmi.
  
• Pripravte si cestovnú lekárničku, ktorá by mala obsahovať:
  
  • antipyretiká (napr. paracetamol) na zníženie horúčky,
    
  • repelenty s účinnými látkami ako DEET, ikaridín alebo citridiol,
    
  • ochranné sieťky proti komárom, prípadne insekticídne spreje alebo náramky.
    

Počas pobytu:

• Pravidelne aplikujte repelenty na pokožku, a to najmä ráno a podvečer, keď sú komáre Aedes aegypti najaktívnejšie.
  
• Noste svetlé, dlhé oblečenie, ktoré zakrýva čo najviac pokožky – obzvlášť ruky a nohy.
  
• Zdržujte sa v ubytovacích zariadeniach s klimatizáciou alebo sieťkami na oknách, ktoré znižujú výskyt komárov vo vnútri.
  
• Vyhýbajte sa oblastiam so stojatou vodou – kaluže, nádoby, vedrá či neumyté nádoby, kde komáre kladú vajíčka.
  
• V prípade, že máte možnosť, používajte moskytiéry nad posteľou, najmä v noci.
  

Po návrate:

• Ak sa do 2 týždňov od návratu objaví horúčka, bolesť hlavy, kĺbov alebo vyrážka, informujte svojho lekára o tom, že ste cestovali do oblasti s výskytom dengue. Mnohé prípady bývajú zamieňané s chrípkou alebo inými vírusovými infekciami, a správna anamnéza je kľúčová pre diagnostiku.
  

Zodpovedný prístup pred cestou a počas nej môže výrazne znížiť riziko nákazy dengue vírusom a ochrániť vás aj vašich spolucestujúcich.

Záver

Horúčka dengue je závažné tropické ochorenie, ktoré však pri včasnom rozpoznaní a vhodnej starostlivosti vo väčšine prípadov prebehne bez trvalých následkov. Prevencia je kľúcová – ochrana pred komármi, informovanosť a zodpovedný prístup pri cestovaní môže predísť vážnym komplikáciám. Vždy sledujte svoje zdravie a v prípade pochybností kontaktujte lekára.

Zdroje:

https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/who-prequalifies-new-dengue-vaccine-2024-05-15/

https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/qdenga

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC8544673/

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/dengue-and-severe-dengue